Výroba modrotlače - Farbiarstvo, Modrotlačiarstvo
Rozvoj farbiarstva na Slovensku v minulosti bol podmienený predovšetkým bohato rozvinutou výrobou plátna. Známe sú archaické spôsoby farbenia tkanín prírodnými farbivami a rozmanité techniky vzorovania farbených tkanín - vyväzovanie, kamienkov, riasenie a pod. Farbiarstvo ako dedinská remeselná malovýroba zaznamenala najväčší rozvoj v druhej polovici 19. storočia v súvislosti s používaním indiga.
Výroba modrotlače - indigom zafarbeného textilu s negatívnym alebo viacfarebným vzorom má na Slovensku tradíciu už od konca 18. storočia a od polovice 19. storočia, kedy modrotlačiarstvo preniklo do ľudového prostredia, vytvorila sa na našom území pomerne hustá sieť modrotlačiarskych dielní. Modrotlač, ktorá sa na naše územie dostala pravdepodobne z Nemecka, sa pre svoje estetické kvality udomácnila v súčastiach ženského ľudového odevu v Liptove, na Spiši, Orave, v Turci a Šariši. Využívala sa pri zhotovovaní predovšetkým sukní, záster a šatiek bohato vzorovaných a regionálne špecifikovaných. Na výrobu modrotlače sa používali pôvodne celodrevené modrotlačové formy (vyhotovené zväčša z hruškového dreva), neskôr vplyvom módnych vĺn sa začali používať formy s kovovými klinčekmi a plieškami. Indigom zafarbený textil s negatívnym jedno alebo viacfarebnýn vzorom - to je modrotlač, ktorá bola významnou súčasťou tradičného ľudového odevu. Dodnes je pre svoje estetické kvality a veľké možnosti výtvarného stvárnenia obľúbeným materiálom.
Zdroj: Krátke historické charakteristiky slovenských tradičných remesiel.
